Obaja sú ten istý ročník 1977. Nevedeli o sebe, ale mali rovnaké chlapčenské sny. Trnavčan Branislav Cifra túžil stať sa pilotom, Bratislavčan Róbert Piľa tak isto. Obaja študovali odbor letecký technik – Branislav na Strednej odbornej škole letecko-technickej v Trenčíne, Róbert na Vojenskej strednej škole leteckej v Košiciach.
Prvé spoločné kroky prišli až po škole – najskôr na nástupoch roty a potom aj na miestnom futbalovom ihrisku, kde vo voľnom čase hrávali futbal. Róbert končil štvrtý ročník a Branislav po ukončení štvrtého ročníka v Trenčíne prišiel do Košíc na kurz, aby mohol pokračovať v Armáde Slovenskej republiky ako technik lietadla. Po ukončení školy Róbert nastúpil na letisko Kuchyňa pri Malackách a o pár mesiacov neskôr po ukončení kurzu na to isté letisko odvelili aj Branislava. A tak sa ako kamaráti aj kolegovia opäť stretli pri letke lietadiel Su-25 ako technici lietadiel.
Rozdelenie Česko-Slovenska prinieslo však do života mladých mužov nečakané zmeny. Silné slovenské letectvo postupne zasiahli reorganizácie, rušenie typov, obmedzovanie letov a odchody kvalitných ľudí. Braňovi z vízie o Top Gun zostala rutina a prišla frustrácia, keď videl, ako šikovní kolegovia odchádzajú do civilu. Vraví, že práca ho už nenapĺňala, nuž v roku 2003 z armády odišiel. Robo ešte o rok skôr. Braňo sa uchytil ako mechanik v súkromných aerolinkách, Robo pristál dokonca v realitách.
Časy sa však menili, rozbiehala sa civilná letecká doprava a tá poskytla veľa nových šancí. Najmä v prvom desaťročí tohto storočia vzniklo na Slovensku, ale aj v Česku, Maďarsku, Poľsku či v Rumunsku veľa nových dopravcov, ktoré potrebovali aj partnerov na rôzne služby. Najmä technické. Napríklad nepretržitú údržbu, bez ktorej by spoľahlivá a bezpečná letecká doprava nemohla existovať.
Veľké aerolinky majú na veľkých letiskách vlastné tímy na údržbu. Na menších letiskách s redšou prevádzkou treba však aj menšie flexibilné spoločnosti, schopné obslúžiť viacero menších dopravcov. Od rýchlych technických kontrol po plánované zásahy podľa predpísaných programov údržby. Práve preto sa v Bratislave grupovala partia mechanikov, ktorí sa videli vo firme na údržbu starších lietadiel Boeing 737 Classic i novších 737 Next Generation. Lebo také na Slovensku pribúdali.
„Nápad vznikol spontánne medzi ľuďmi, ktorí dovtedy nepodnikali, nemali ekonomické ani manažérske vzdelanie, ale silnú vnútornú motiváciu poskytovať na Slovensku line maintenance, čiže traťovú údržbu lietadiel a víziu čo najkvalitnejšie spolupracovať s ľuďmi s rovnakým nastavením,“ vysvetľuje štart firmy Branislav Cifra. Bol za ním on aj kolega, tiež letecký mechanik. Nadšenie bolo také silné, že napriek istoty v leteckej spoločnosti, ktorá bola vtedy na vrchole, dali výpoveď. Najmä ak ich bývalý zamestnávateľ začal čeliť finančným problémom a vznikla príležitosť ponúknuť prácu ich bývalým kolegom. Tak vznikla v roku 2008 spoločnosť Aeroengineers, s. r. o. Mala pätnásť zväčša mladých kvalifikovaných ľudí.
Hoci traťová údržba nepotrebuje hangár, lebo mnohé práce sa dajú vykonávať vonku, na letiskovej ploche, musí však mať zázemie, základné náradie, zásoby náhradných dielov a infraštruktúru na prevádzku podľa prísnych pravidiel a predpisov. To chcelo prvotné investície, nuž ich hľadali.
Nestál za nimi žiadny investor a nemali ani len predbežnú dohodu s prvým potenciálnym klientom. Na komerčnú činnosť museli zvládnuť náročné medzinárodné previerky. Tak sa o ne uchádzali. A už koncom prvého roku existencie získali od Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva EASA (European Union Aviation Safety Agency) oprávnenie PART-145 na údržbu prúdových lietadiel Boeing 737. O pol roka neskôr aj na airbusy A320. Potom našli prvého klienta - trenčiansku spoločnosť Seagle Air, ktorá si postupne rozšírila flotilu dva A320-200 a štyri B737-300 na chartrovú dopravu. Najmä slovenských dovolenkárov k moru.
Napriek sľubnému začiatku však na jeseň 2009 Seagle Air neočakávane vyhlásil bankrot a po ňom logicky zánik čakal aj Aeroengineers. Krachy malých aerolínií v postkomunistickej Európe neboli nezvyčajné, lebo majitelia nemali dosť financií ani skúsenosti z prevádzky. Vyrábali dlhy, neuhrádzali faktúry a dane a odvody ich zvyčajne veľmi netrápili a personálu neplatili mzdy.
Aeroengineers museli prepustiť všetkých zamestnancov, aj kamarátov, lebo ich nemali z čoho platiť. Zakladatelia firmy si rýchlo uvedomili, že šanca prežiť je takmer nulová. Napriek tomu sa nevzdali a snažili sa nájsť nového klienta aj investora. Skúsiť odznova. Na prelome rokov 2009 a 2010 sa však ich cesty rozišli. Jeden z majiteľov skončil podnikanie, ale Braňo sa vzdať nechcel. Z konca firmy sa veľa poučil. Napríklad aj to, že v tejto branži nemožno mať iba jediného klienta. Pre istotu.
Hovorieva sa, že úspech raz musí prísť. Len treba byť v správnom čase na správnom mieste a mať otvorené oči. Takým miestom bolo jedno bratislavské nákupné centrum. Tam pred pätnástimi rokmi starí kamaráti Branislav Cifra a Róbert Piľa doslova náhodou vrazili do seba. Sadli si na kávu, zaspomínali a dohodli si ďalšie stretnutie. A o pár dní sa zhodli, že opäť spolu skúsia podnikať. Preto v roku 2010 založili eseročku Aeroengineers International. Čiže dnešné AEI.
No comments added.
Copyright © 1999-2026 planes.cz | CMS
